Polohopis
Korejovce zaberajú rozlohu s pozemkami, ktoré sú ich súčasťou, 405 ha. Nadmorská výška v strede obce je 330 m n. m, v katastri obce od 310 – 534 m. Korejovce ležia v severnej časti Nízkych Beskýd v doline potoka Hrišov. Mierne členitý povrch chotára tvoria flyšové súvrstvia. Prevláda listnatý les s porastom buka.
Symboly obce
Erb
V červenom štíte je po zelenej pažiti skáčuci strieborný kôň v rovnakej zbroji. Erb bol prijatý podľa historickej pečate obce z r. 1787 a prerokovaný obecným zastupiteľstvom 22. apríla 2001. Je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod č. HR: K-159/2001. Autorom erbu je Jozef Seňko.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej, červenej, bielej, zelenej, bielej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1600, kde v literárnych prameňoch je uvádzaná pod názvom Kerowche. Korejovce patrili do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku ČSR boli súčasťou Prešovského kraja až do nového územnosprávneho usporiadania v roku 1960, kedy sa stali súčasťou Východoslovenského kraja a okresu Bardejov. Od roku 1968 sú znovu nedeliteľnou súčasťou Svidníckeho okresu.
Obec založili v rokoch 1573 až 1598. Patrila panstvu Makovica. Roku 1713 – 1714 obec bola vyľudnená, 1787 mali Korejovce 22 domov a 133 obyvateľov, v roku 1828 25 domov a 194 obyvateľov. V roku 1940 obci bolo postavených 19 domov v ktorých žilo 139 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch.
Za prvej ČSR sa mnohí vysťahovali.
Počas karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 cez Korejovce sa usilovali postúpiť vojenské jednotky Červenej armády 67. streleckého zboru 38. armády.
Nemecké vojska mali obsadené dominujúce kóty Javorie (534 m), Hrabov, Kobyliakov vrch a Zapílu.
V doline sú dodnes viditeľné stopy po ťažkých vojenských bojov, predovšetkým početné záseky, zákopy a palebné postavenia delostrelectva a zemľanky. Dedina počas bojov bola takmer zničená.
Časť obyvateľov trvalé žijúcich v obci do roku 1990 pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Košiciach a v Česku. V 90. rokoch 20. storočia po reštrukturalizácia podnikov obyvatelia obce vycestovali za prácou do zahraničia. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci.
Obyvateľstvo
Obec vždy patrila medzi malé osady. V roku 1869 mali Korejovce 62 obyvateľov, v roku 1880 - 77 obyvateľov, 1890 – 96 obyvateľov, v roku 1900 – 106 obyvateľov, v roku 1910 – 104 obyvateľov, v roku 1921 – 103 obyvateľov, v roku 1930 – 117 obyvateľov, v roku 1940 – 139 obyvateľov, v roku 1948 – 131 obyvateľov, v roku 1961 – 141 obyvateľov a v roku 1970 – 141 obyvateľov.
V roku 1995 v obci sa nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DUCÁR, FARKÁŠ, FEK, FRANČÁK, GOČ, HOMZA, KAŇUK, KARČÁK, LACA, MIKULA, SAGAN, VANČIŠIN, ŽÁK.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol Ochrany presvätej Bohorodičky, drevená trojpriestorová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1761-1764.[4] Poškodený bol počas druhej svetovej vojny v roku 1944, keď sa pri výbuchu zrútila jeho strecha. Obnovený bol v roku 1947. Ide o chrám tzv. lemkovského typu, hmota chrámu sa skladá tradične z troch častí, presbytéria, širšej štvorcovej lode a babinca. Konštrukcia stavby je zrubová na kamennej podmurovke. V interiéri sa nachádza fragmentárne zachovaný barokový dvojetážový ikonostas s cárskymi dverami z druhej polovice 18. storočia. Reštaurovaný bol v rokoch 1999-2002. Fasády sú členené vertikálne kladenými smrekovými doskami s lištami. Štvorcové okná majú dekoratívne šambrány. Strechy sú ukončené stanovými strechami pokrytými šindľom s malými cibuľami s kovanými železnými krížmi. Veža je taktiež ukončená stanovou strechou s malou šindľovou cibuľou.[5]
- Zvonica, drevená stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1761-1764. Fasády zvonice sú podobne ako u chrámu členené vertikálne kladenými doskami s lištami. Ukončená je stanovou strechou pokrytou šindľom. Nachádzajú sa tu tri zvony. Na jednom zo zvonov z roku 1769 je nápis s reliéfom svätej Rodiny. Druhý zvon z roku 1771 má nápis a reliéf s motívom kríža, pod ním je Panna Mária Sedembolestná a sv. Trojica, tretí z roku 1835 s motívom dubových listov.
Zaujímavosti
V obci sa nachádza vojenský cintorín z prvej svetovej vojny, zrekonštruovaný v roku 2004, za podpory rakúskej organizácie starajúcej sa o vojnové hroby.
.jpg)
Slovensko
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
